Slovenské víno

Najlepšie víno je víno, ktoré pijete vo vínarstve. Rozprávate sa s vinárom a o chvíľu už určite o niečo viac rozumiete prečo jeho víno chutí tak, ako chutí. Jednoduchý vzorec a funguje. Aspoň si to myslím.

Po drobných pozorovaniach som si všimol, že existuje logická súvislosť medzi prostredím vinárstva a jeho vínom. Pekné víno sa môže narodiť v peknej vinici. Na peknom mieste. Otec Juraj, milovník kníh, hovorí, že jednoznačne najkrajšie fotografie krajiny sú obrázky s vinicami. Ak navštívite vinára skúste nie len ochutnávať, ale aj pozorovať. Napríklad ak je všetko čisté a vypucované, ak záleží vinárovi na prostredí, tak je jasné, že aj víno bude tak obslúžené.

Pravdepodobne bude aj chuť vyupratovaná a zbytočné, neharmonické a rušivé zostatkové chute, budú odstránené. To nie je jednoduchý proces. Vyžaduje to čas, odhodlanie, víziu a technológiu. Ak je vinárstvo drevené, buď výzdobou, obložením, či zariadením tak vinár nie je chemik. A príbeh vinára, jeho reč a výraz tváre, keď hovorí o svojom víne, je najväčší lakmusový papierik. Ak má fotky rodiny a predkov, tak chce mať na očiach ich odkaz a víno je pravdepodobne veľmi podobné tomu, aké ho vinár chce mať. Ak je ale sterilne moderné a vinárstvo je viac zábavný park, či architektonický skvost, viac ako miesto na výrobu nápoja, tak také bude aj víno. Viac na efekt ako na chuť.

Ak sa vo vinárstve necítite dobre, či vám prostredie nesedí, nekupujte si mnoho fliaš. Naposledy sa mi to stalo kúsok za Modrou a potom v Chianti, kde vedúca zároveň robila víno a zároveň spievala operu v malom amfiteátri, krásne zasadenom do prostredia vyšperkovaného vinárstva. CD som si nekúpil. Fľaše áno. Víno nebolo zlé, ale chutilo ako ten spev. Bez vkusu a rešpektu. A potom som ho našiel v svetovom atlase vín. Tak neviem…